sobota, 1. augusta 2015

Travelers Notebook



Ešte jedna vášeň ku mne patrí. Okrem šitia pravda, perličiek a rohatých zvieratiek. Vášeň pre papier, koláže, ceruzky, perá, zošity a tak všeobecne papiernictvo. Poviem to jednoducho ako to je: na každý splín pomôže návšteva papiernictva. Tam to hrá farbami, materiálmi a najlepšie zo všetkého, vaše predstavy čo s bielym hárkom sú neobmedzené.
A pretože som chronický skladovač zošitkov, diárov, a nevyliečiteľný zapisovač všetkého tento nápad bol pre mňa absolútny musím mať a musím aj niekomu dať. Vznikol teda Travelers notebook, na čo len chcete, ale prosím Vás nákupný zoznam potravín sem naozaj nepatrí.



Jednoduchý obal, pár gumičiek a zošit. Celá veda. Návod ako na to nájdete napríklad tu alebo tu. Celý You Tube je plný tohto fenoménu v kruhoch ľudí, čo sú závislí na organizovaní a zapisovaní. So mnou to nie je ešte také zlé. Nič menej, nič ma nepoteší viac ako otvoriť krásnu stránku, ktorá ma inšpiruje už len pohľadom.
Ako šiť zošity sme sa učili už na základnej škole v rámci nejakých už neviem akých aktivít. A k tejto znalosti mi stačilo už len zbehnúť nakúpiť dierkovačku, pár gumičiek a skalpel na papier. Všetko ostatné už bolo doma.



Obal je lepený Herkulesom, pravda koženka z druhej strany "pije ako Dán" a schnúť pod horou kníh musí až 24 h. Ak zostane uvoľnený roh, vyriešite to na vašej mašinke. Potom už stačí len otvoriť a tvoriť. Tento má aj vkusný priesvitný obal a záložkovník na drobnosti. Je proste namakaný. Aj ja mám svoj - lososovo limetkový. Tento šiel kamarátke Zuzke, keď sme šli omrknúť jej nový domček. Je to úžasná mamina, ale predovšetkým každá z nás je kedysi vnútri stále dievča čo najradšej behá na boso. Trochu som jej ho vylepšila pár stránkami na začiatok. Témami, ktoré my dve máme spoločné už pomaly dekádu.

Od tej doby čo mám aj ja ten svoj, aj moje myšlienky majú hrdé miesto. A ako sú na tom Vaše zápisníky?
n.

streda, 29. júla 2015

Hurá na mólo...námorné!


Morské záležitosti sú pre mňa srdcové. Lenže žltú som oblúkom obchádzala a nič moc mi nehovorila, AŽ...kým som neobjavila túto koženku. Prúžky sú zas večná klasika. Od pohľadu niekedy nie je ďaleko k nápadu a strmou cestou k realizácii.



30x30cm rozložená, na magnetku, malá a pritom skrýva celý svet. Podlepená ronofixom aj z koženkovej strany. Tu veru nastala malá patália. Šila som ju na spôsob jednoduchého vrecka a pri konečnej úprave som zistila, že koženka je až moc citlivá, ale asi som to mala skôr vziať cez vreckovku. V každom prípade chúďatko som ju popálila...fňuk. A tak prišla tá pravá výzva. Kladivo, priechodka, točená šnúrka, alebo mašlička? Neviem sa rozhodnúť a som rada, že som bola tak nešikovná. Lebo nakoniec sa táto krásavica viac ako vydarila.



Môj pokus o modeling je skôr pre Vaše pobavenie. Do pozornosti dávam utešné zátišie inkriminovanej žehliacej dosky a žehličky, Betmenových činiek, mojich forever loved ones jeansov s dierou na kolene, aj upatlaného zrkadla. Ale kto by sa o to staral keď má "kabču" aj "gorále."
Prebehla som ňou jednu akciu a stala sa mojou obľúbenkyňou a v zápätí nielen mojou, ale aj kamarátkinou. Už ju doma nemám, ale som na ňu na modelku veľmi hrdá. Je z lásky darovaná.Tak nech sa jej darí na Dánskych plážach aj na tej Oravskej priehrade. Lebo k vode teda rozhodne patrí.
n.

pondelok, 27. júla 2015

Got hooked...?



Špagety, s kečupom, párkom a eidamom. Tak na taliansku kuchyňu budem asi barbar. No ale tieto sa celkom vydarili. Piatkové poobedie, tesne pred búrkou, háčik a priadza ako najlepšia terapia. Myslím, že to nebude moje posledné jedlo a ešte si pár receptov vyskúšam.

Hooked zapagetti, alebo úpletová priadza. Kúpiť môžete v kamennom obchode, e-shope alebo si ju jednoducho vyrobíte. Ja som si vyrobila, pretože sa mi jeden úplet doma povaľoval a vlastne som inak nevedela čo s ním. Okrem toho v obchode ma cena pomerne dosť prekvapila, a to nezvyknem príliš riešiť cenu materiálu, ak sa už raz rozhodnem pre nejaký projekt. Moje klbko dosiahlo úctyhodnú dĺžku 60 m, polovicu bežne predajného klbka. Myslím, že ma veľmi potešil už len fakt, že si za svojich takmer desať Eur môžem kúpiť čokoľvek iné na tvorenie.



Háčkované podľa návodu z časopisu Mollie tvorí 2-2015, ale vlastne som si vzor musela upraviť. Nie len kvôli množstvu materiálu, ktorým som disponovala (trafila som to na pol metra presne), ale hlavne ten návod..to akože naozaj?
V postupoch som detailista a potrebujem vedieť vždy presne čo robím a čo bude nasledovať, zrozumiteľne. Nie som zručná od prírody a niekedy si musím veci naozaj vydrieť. Ak by som však chytila háčik do ruky prvý krát, skončila by som už v prvom riadku. Hodila by sa schéma, no možno je chyba v tom, že väčšinou používam anglické postupy a terminológiu. V každom prípade ak budete háčkovať podľa toho skončíte s košíkom minimálne na dva kokosy a papáju k tomu a rozhodne to nebude na vašom háčiku v kúpeľni vyzerať tak nastajlované ako na obrázku v časopise. Radím ubrať zo základu jeden rad, zo 40 očiek na 30. Predsa len pracujeme s háčikom 20! a ten je sám o sebe adeptom na zbrojný pas. Do pozornosti, ale dávam fakt, že práca pribúda raketovo rýchlo.
Ukončenie na slučku. Praktické a nápadité. Ale kde prišli k tomu, že to čo vidíte na obrázku je len 10 retiazkových očiek? Veď úplet je pružný a o dve hodiny Vám veci z košíka budú lízať koberček pod umývadlom...peniaze a čas vyhodené oknom. Treba slučku spevniť a nadstaviť pol stĺpikmi, ostatne na obrázku to presne tak je.
Takéto nedotiahnutosti ma pri niečom novom znervózňujú, a pohár trpezlivosti sa plní rýchlosťou prílivu. Som divná, alebo ten kto to prekladal sa veci nerozumel, alebo by im  návod presiahol textovo koniec strany? Našťastie pre mňa som si poradila a sestra sa môže vytešovať, alebo ako ona vraví..na "serepetičky" nikdy nie je miesta dosť, a vlastne som už hooked, takže OK.

A čo vy a vaše skúsenosťami s návodmi?
n.

štvrtok, 2. júla 2015

Prázdniny!





Začali. Cítim sa skvele. Aj keď ranný budík  mi vždy pripomenie, že prázdniny tu sú pre mňa už len ako krátkodobá dovolenka z práce, predsa len vždy takto na začiatku júla sa zhlboka nadýchnem, doširoka usmejem a na chvíľu si to školské detstvo pripomínam.

Celkom som sa za posledné týždne činila, u mňa nad pomery a tak budem mať celé leto asi o čom rozprávať a písať. Fakt všeličo. Príbehy nových prikrývok, kabeliek, taštičiek, opravených nohavíc, papierových tvorení. Už opadol stres z dokončenia prác na výstavu. Kto by mal chuť príďte sa ešte tento týždeň pozrieť sem. Tretia výstava je rovnako hektická ako tá prvá ak nie viac. Ale čo je dôležité, prišiel čas projektov, ktoré som odkladala, ale pri pomyslení na ne mi srdce skáče. To preto, že to sú tie vytúžené. A aj keď som presne ten typ čo si robí na všetko zoznamy, dlhé, predlhé a ešte dlhšie, tentokrát skúsim upustiť a nechám sa unášať ako vlajka vo vetre.



Čo mi pripomína, fabric bunting alebo látkové vlajky, mi behali po mysli veľmi dlho predlho. Nedávno som však spravila "menší" nákup. A hoci som ich neplánovala, látky na mňa doslova kričali. Akoby aj nie keď mi ako bonus k nákupu pridali kúsok látky práve s vlajočkami. Kto chce nakúpiť tak tu. K tomu ultra rýchly postup, jeden švík a obojstranná madejrová krajka po mame. Tak šup do toho, budú sa Vám šiť jedna radosť. Ja som si spravila rovno dve.
Tak a teraz hurá na tie prázdniny, rozhodne to neznamená prázdne dni!
n.

streda, 20. mája 2015

Velkáčska deka pre Malkáča

Spojené, zdanlivo nespojiteľné. Pár rokov a možno aj mesiacov späť by ma veľmi nenapadlo kombinovať deku pre bábätko s dospeláckym vzorom. To bol vždy samý macko, kvetinka, mašlička a žiarivé farby. Lenže tento malkáč je poriadny velkáč, to sa musí nechať.

V tomto mini projekte vzniklo všetko ako nové. Ako nové som použila krásne hebučkú a mazlivú spodnú vrstvu, velkáčsky chevron vzor a výšivku. Ano, ano dokonca som si trúfla na celé meno, nie len iniciály. Pravda, trochu som si prácu odlahčila. Táto deka nie je práve najtechnickejšie zložitá záležitosť čo sa šitia týka, ale keď práca teší, netreba na nej hľadať muchy. Len nech sa v nej dobre spí, hrá a tak celkovo žije.

Pretože mi trocha toho mazlivého nebíčkovo modrého flísu ešte zostalo, chcem sa vyhrať a pomazliť tiež. Tentokrát viac pasteloviek, ale vzory nech zostanú. Dorazila nová várka látok, lákajú ma už na diaľku.
Prikrývka 70x90cm plná radosti od samého začiatku, s nutnkaním poskladať sa ako origami, aby som sa do nej mohla zabaliť tiež...vtipná predstava. Za to rozštvrtenie by to určite stálo.

n.

sobota, 9. mája 2015

Vtipne na včerajšie téma alebo Špeci príspevok pre moju sestru a pre Myynu


Ja: Betmen fotia! Čo mám robiť, akorát ládujem zákusok....


Betmen: Zjedz ho drahá! Tak ako ja...


Ja: Stále sa nemôžem usmiať, ešte som ho nestihla zjesť...ty si to ako dal?
Betmen: Musíš viac trénovať!


Zdroj foto: M.Magula
Úprava: ja             

piatok, 8. mája 2015

Ako sme sa vyšňorili...

Tak sme svadbovali. A bolo báječne. Celý čas. Až do rána hodovali, vykrúcali na parkete, spievali. Milujem také dni. Keď sa presvedčíte, že svet je naozaj krásny, ľudia sú milí, štastie existuje a láska je všade.

Aj sme sa veru patrične vyobiekali. A niečo som nám k tej príležitosti vytvorila, také to finále, čerešničku na torte. Dokonca aj Betmen sa nechal prehovoriť, rozumejte musel. Nie je ten oblekový typ, čo plne chápem a tak som to vymyslela inak. Po našom. Ale myslím, že nakoniec bol vlastne rád.


Kabelka z lososovej koženky. Pánsky motýlik z posledného zbytku látky z mojej prvej deky. Mašlička na kabelku z látky, ktorú mi v meste kúpil Betmenov brat, takmer na slepo deň pred svadbou, ale ako tak sme to trafili.
Jednoducho podarený deň, keď všetko bolo presne tak ako má byť a tak ako si to vysnívate.
n.