Veselá a celá bodkovaná, nachystaná až sa slečna narodí. Konečne som v dobrom mesiac v predstihu a nechvátam s došívaním na poslednú hodinu pred návštevou. Chcela som niečo rýchle. Štvorce, aj keď sú tie najjednoduchšie majú pre mňa aj tak to svoje. Pri pohľade na moje nasyslené bodkové zásoby sa ani inak nedalo. 120x120 veselého bodkovania a papagájová džungľa na zadnej strane. S farbami som sa teda dosť rozšafne utrhla, ale tak je to baby deka a tá znesie.
No, ale aby som úprimná. Aj tie jednoduché veci vedia občas potrápiť a niekedy sa dajú aj pokaziť. Vy čo máte odšité ste na poslednej fotke iste spoznali o čom vravím. Nejak stále nie a nie docieliť, aby sa mi spodná strana sem tam nepohla a neprešila som si záhyb. Vatelín sa šmýka, alebo to málo vyhladím, alebo mám málo miesta, alebo prídám na pedál a záhyb je na svete. Poradila som sa s Jolou z Jahodovky a práve sa chystám na internetový lov rôznych druhov výplní. Betmen to moje puntičkárenie nechápe, vraj ručná práca predsa musí mať nejakú tu ladnú trhlinku. Asi áno, ale ja som aj tak odhodlaná bojovať, lebo keď sa darí iným, tak čo ja som horšia?
Samozrejme každá taká nepodarená drobnosť ma trápi asi tak pár minút a potom už si nad tou krásou ochkám a chválim a chválim a nechcem ju nikomu dať. Už budem musieť naozaj jednu pre seba ušiť, lebo domáca zbierka číta až jednu deku, aj tú som robila Betmenovi.
A čo vy tiež sa radi sami seba chválite? A čo tie záhyby nejaká pomôcka, či tip ako túto háveť vyhnať spod ihly?
nika